Rehoľa Misionárov Matky Božej Lasaletskej (Congregatio Missionariorum Dominae Nostrae a La Salette) – známa ako saletíni (MS), vznikla v polovici XIX. storočia vo Francúzsku v dôsledku zjavenia sa Panny Márie 19. septembra 1846 v La Salette.

Biskup Philibert de Bruillard (1765-1860) z diecézy Grenoble, do ktorej patrí aj La Salette, uznal v roku 1851 zjavenie za nepochybne pravdivé. Jeho túžbou bolo, aby pútnici prichádzajúci na horu zjavenia mali zabezpečenú aj duchovnú starostlivosť. Preto 1. mája 1852 vznikla z biskupovej iniciatívy komunita zložená z 5 diecéznych kňazov - Bernard Burnoud, František Denaz, Michal Sibillat, Celestín Bonvallet a Peter Archier. Pracovali ako misionári v ťažkých podmienkach. Leto trávili na hore La Salette a v zime schádzali dolu a dávali misie a duchovné cvičeniach vo farnostiach na teréne diecézy.

Už od začiatku ich misionárskej činnosti sa v nich ukazovalo aj povolanie k rehoľnému životu. Potvrdilo sa to, keď 2. februára 1858 šiesti kňazi (Peter Archier, Ján Berlioz, Jozef Bossan, Ľudovít Buisson, Julián Petit a Viktor Albertin) zložili na ruky biskupa Achille Ginoulhiaca (1806-1875) z Grenoble prvé rehoľné sľuby podľa dočasnej regule, ktorú pripravil biskupský vikár Filip Orcel. Títo kňazi dali záväzok, že budú žiť sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti a tiež pestovať ducha modlitby, zadosťučinenia a apoštolskej horlivosti.

Prvá generálna kapitula v roku 1876 po takmer štvrťstoročí existovania rehole saletínov vytvorila nové Konštitúcie a usmernila ich viac na apoštolát. Pápež dal svoj súhlas pre rehoľu Misionárov saletínov 14. mája 1890.

Po ďalších 25 rokoch kvôli prenasledovaniu Cirkvi vo Francúzsku museli saletíni v roku 1901 opustiť La Salette a tiež všetky farnosti vo Francúzsku. Avšak toto vyhnanstvo sa neskôr ukázalo ako požehnanie pre mladú rehoľu. Vznikli tak nové pôsobiská a rehoľa sa rýchlo rozrastala.

Uplynulo ďalších 25 rokov, a rehoľa a jej Konštitúcie boli oficiálne potvrdené pápežom Piom XI. v roku 1926. V tom istom roku bola rehoľa podelená na šesť regiónov (Francúzsko, USA, Kanada, Poľsko, Brazília a Madagarskar). O šesť rokov neskôr na kapitule generálnej boli vytvorené 4 provincie (francúzska, americká, poľská a brazílska), ktoré začali oficiálne existovať od 9. februára 1934.

Posledná úprava rehoľných Konštitúcií bola potvrdená po Druhom vatikánskom koncile 6. júna 1985.

Saletíni sa dnes nachádzajú na 6 kontinentoch v 27 krajinách sveta, takých ako: Francúzsko (od 1852), Švajčiarsko (1881), USA (1892), Taliansko (1898), Kanada (1899), Madagaskar (1899) s ostrovom Réunion (1959), Belgicko (1901), Poľsko (1902), Anglicko (1928), Lichtenštajnsko (1935), Argentína (1937), Angola (1946), Filipíny (1948), Nemecko (1952), Španielsko (1957), India (1978), Ukrajina (1989), Bielorusko (1990), Slovensko (1990), Bolívia (1991), Česko (1995), Namíbia (2002), Myanmar (2005), Austrália (2006), Haiti (2009) a Portugalsko (2009).

Spracované podľa materiálov historika Piotra Jamioła MS